Dolina pre sviatočných aj náročných turistov

/, Správy z Tatier/Dolina pre sviatočných aj náročných turistov

Dolina pre sviatočných aj náročných turistov

Mengusovská dolina

Do desať kilometrov dlhej Mengusovskej doliny s množstvom zaujímavých cieľov sa v letnej sezóne valia davy turistov. Jeden dlhý ľudský had sa vinie od Štrbského Plesa po Tatranskej magistrále, druhý od električkovej zástavky Popradské pleso po asfaltke. Popradské pleso je obvyklým cieľom takzvaných sviatočných turistov, ktorých možno rozpoznať podľa komótnejšej chôdze, a najmä podľa vychádzkovej obuvi. Ďalej sa vyberajú turisti s vyššími ambíciami a zvyčajne aj s lepším vybavením do drsnej vysokohorskej prírody, kde sú bežné náhle poveternostné zmeny. Časť pokračuje po magistrále a stúpa serpentínami na Ostrvu, väčšina však smeruje k cieľom v hornej časti doliny. Do kategórie stredne ťažkých možno zaradiť výlet k Veľkému Hincovmu plesu, ktorý sa dá aj so spiatočnou cestou zvládnuť za 3 až 4 hodiny.
Podstatne viac námahy a času si vyžiada dosiahnutie Kôporského štítu alebo Rysov. Z vrcholu Rysov možno zostúpiť na Morské oko v poľskej časti Tatier, z Vyšného Kôprovského sedla sa dá zísť do Hlinskej doliny a dlhú túru skončiť v Podbanskom.
Západnú stranu asymetrickej Mengusovskej doliny tvorí vysoká hradba hrebeňa Bášt, rozčlenená iba do krátkych a strmých žľabov a skalných pilierov. Z opačnej strany ústia do hlavnej doliny dve väčšie bočné doliny. Pri Popradskom plese sa pripravuje Zlomisková dolina, o kúsok vyššie vidno vysoko zavesené ústie Kotliny Žabích plies a ešte vyššie položené ľadovcové kotly a dolinky. Zadnú stranu veľkého hrebeňa Vysokých Tatier, ktorý je od Rysov až po Čubrinu hranicou medzi Slovenskom a Poľskom.

Dolna plná zlomísk

Do Zlomiskovej doliny nemajú turisti bez horského vodcu prístup, nevedie do nej žiaden turistický chodník. Do dolnej časti možno trochu nazrieť zo serpentín chodníka pod Ostrvou, ľadovcové kotly pod Vysokou, Gánkom a Zlobivou sa na diaľku predstavujú z vyhliadky na Ostrve. Zatvorenie trvá od čias, keď túto časť Tatier vlastnil knieža Hohenlohe. Turistov vykázal z doliny, aby tam zriadil kamzičiu rezerváciu. Nestor slovenskej turistiky Miloš Janoška však zverejnil výčitku voči tomuto kroku, ochrana kamzíkov bola podľa neho len zámienkou na pokojný lov nerušený turistickou verejnosťou.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

Vytvoril | 2015-08-18T13:17:12+00:00 jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|0 Komentárov