K závoju sĺz

K závoju sĺz

Mlynická dolina

Do Mlynickej doliny sa môžeme vydať na krátku prechádzku k vodopádu, ktorý podľa povesti vznikol zo sĺz dievčiny plačúcej za strateným milým. Ak si trúfneme, môžeme od vodopádu Skok pokračovať v stúpaní po chodníku, ktorý nás zavedie až do čarovných zákutí hornej časti doliny. Lákavé je vstúpiť do sedla Bystrá lávka a krásnu túru ukončiť zostupom Furkotskou dolinou.
Do Mlynickej doliny zovretej hrebeňmi Bášt a Solísk je dobrý výhľad od Štrbského plesa. Uvidíme vysoké skalné stupne i pôvabný Štrbský štít, ktorého pravidelná pyramída sa týči priamo nad dolinou. O doline s názvom Mlynicza sa zmieňuje Matej Bel v druhom zväzku svojich Notícií z roku 1736. Spomína hojný výskyt kamzíkov a svišťou, medené bane na Solisku, píše aj o dvoch mlynoch, tie dali doline meno. Voda potoka Mlynica roztáčala kolesá obilných mlynov, ktoré by sme však v Tatrách márne hľadali. Stáli v podhorskej krajine, ich niekdajšiu prítomnosť pripomínajú názvy lokalít v štrbskom chotári. Blízko rýchlikovej stanice v Tatranskej Štrbe stojí hospodársky dvor Stredný mlyn a verejnosti dobre známy salaš Starý mlyn.

Mlynické plesá

V Mlynickej doline je Capie pleso a tri Kozie plesá, čo potvrdzuje správu Mateja Bela o hojnom výskyte kamzíkov. Najvyššie z tunajších jazier je Okrúhle pleso, jeho dokonalý kruhový pôdorys môžeme obdivovať pri výstupe do Bystrej Lávky. Pleso nad Skokom sa v minulosti nazývalo Mlynické. Dnešné pomenovanie vysvetľuje jeho polohu. Škoda, že sa takmer pred očami stráca v dôsledku toho, že potok Mlynica narúša morénovú hrádzu.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

Vytvoril | 2015-08-18T13:18:02+00:00 jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|0 Komentárov