Lanovka s minulosťou svetového rekordéra

/, Správy z Tatier/Lanovka s minulosťou svetového rekordéra

Lanovka s minulosťou svetového rekordéra

Lanovka na Lomnícky štít

Až do roku 1955 bola visutá lanovka na Lomnický štít svojimi technickými parametrami svetovým rekordérom. Medzi osobnými lanovkami bola rekordná okrem iného aj dĺžkou dráhy 5428 metrov. O prvenstvo ju pripravila lanovka na Aiguille du Midi vo francúzskych Alpách, ktorá má dodnes najvyššie celkové prevýšenie. Pôvodne malo byť lano zavesené medzi Skalnatým plesom a Lomnickým štítom bez akejkoľvek podpery. Keďže sa však na jednom mieste šúchalo o skalu, jednu podperu bolo treba postaviť. Až po rekonštrukcii ukončenej v roku 1989 sa lanovka zaobišla aj bez nej.
S výstavbou lanovky sa začalo v máji 1936. Spodný úsek odovzdali verejnosti ako vianočný darček 22.decembra 1937. Medzi tým nosiči vytrvalo vynášali stavebný materiál na vrchol Lomnického štítu. Práce na hornom úseku napredovali, hoci sa na zväčša zasneženom štíte dalo stavať len asi 30 dní v roku. V júli 1938 nosičov vystriedala nákladná lanovka. V októbri 1940 sa ukončila výstavba hornej staničnej budovy spojenej s meteorologickou stanicou.
Otvorenie lanovky pre verejnosť v celej dĺžke bolo tiež načasované na predvianočné obdobie, na 19.december 1941. Dnes je v prevádzke iba horný úsek, spodný sa prestal využívať na jeseň roku 2000. Má sa zachovať len podpera číslo jeden a údolná stanica, ktorú projektoval Dušan Jurkovič.
Výlet na Lomnický štít si treba starostlivo naplánovať. Musíme počítať s tým, že nie sme sami, kto chce navštíviť druhý najvyšší štít Tatier a celého karpatského oblúka. Možno sa nám podarí dostať medzi 16 šťastlivcov, ktorí nastúpia do kabínky v dolnej stanici na Skalnatom plese. Poveternostné podmienky sa však môžu náhle zmeniť a hore nás privíta takzvaná biela tma, hoci úchvatná jazda, na jednom mieste až 240 metrov nad zemou, trvá necelých deväť minút. Ak počasie vydrží, na Lomnickom štíte sa budeme môcť celých 50 minút kochať fantastickým výhľadom do neuveriteľných diaľav, ktorý poskytuje miesto vo výške 2634 metrov nad morom. Zamestnanci observatória tvrdia, že občas vidno maďarskú Mátru, moravskú Lysúhoru a ukrajinskú Goverlu.

Hľadanie štítu pre lanovku

Myšlienka postaviť v Tatrách lanovku je stará vyše storočia. Prvý krát sa ňou začali zapodievať v roku 1895 v súvislosti so zriadením meteorologickej stanice na niektorým z tatranských končiarov. Najstarší projekt uvažoval o Rysoch. Zahrňoval výstavbu zubačky zo štrbského plesa po Žabie plesá v Mengusovskej doline, potom by turisti pokračovali visutou lanovkou do sedla Váha, kde mal vyrásť väčší turistický hotel. Ďalšími kandidátmi na lanovku boli Gerlachovský, Ľadový, Slavkovský a Lomnický štít. O spojení Slavkovského štítu so Starým Smokovcom alebo s Hrebienkom sa uvažovalo len ako o možnosti, zatiaľ čo alternatíva z Tatranskej Polianky na Gerlachovský štít bola dotiahnutá až do štádia vypracovania projektu. Veď ktorý štít by si zaslúžil lanovku viac ako ten najvyšší.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

By |2015-08-18T11:00:41+00:00jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|