Liptov na pochode

/, Správy z Tatier/Liptov na pochode

Liptov na pochode

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

Rozhodnutie postaviť priehradu Liptovská Mara pohlo nielen ľuďmi, ale aj domami. Vyše 4000 obyvateľov zaplavených dedín v strede Liptova sa muselo presťahovať do nových domovov. Opustili domy obývané pokoleniami Liptákov, aby sa v ich rozvalinách naháňali húfy kaprov a šťúk. Boli však medzi nimi aj stavby, ktorých by bolo pre rybích obyvateľov škoda. Preto sa rozhodlo, že najhodnotnejšie pamiatky Liptovskej Mary, Paludze, Parížoviec, Černíc, Demčina, Ráztok a ďalších dedín sa prenesú na nové miesto. Tak sa dal Liptov na pochod. Miesto pre najcennejšie ľudové stavby sa našlo pri Pribyline. Voľba bola veľmi vhodná, lebo nový skanzen situovali do pekného prostredia s nádhernou kulisou Západných Tatier. Múzeum liptovskej dediny otvorili v roku 1991 pri ceste z Liptovského Hrádku na Podbanské, pri odbočení k ústiu populárnych dolinových dvojičiek Jamníckej a Račkovej doliny.
V skanzene, ktorý ešte vždy nie je kompletný, je28 objektov ľudovej architektúry, goticko-renesančný kaštieľ a ranogotický kostol. Opevnený kostol zasvätený Panne Márii pôvodne stál v obci Liptovská Mara. V múzeu je jeho verná kópia. Zachovaná kostolná veža stojí na pôvodnom mieste, ktoré sa dnes nachádza na brehu priehrady. Obraz o tom, ako sa kedysi žilo na liptovskom vidieku, poskytuje súbor roľníckych usadlostí, obecná škola, drevená zvonica, sýpky, požiarna zbrojnica, kováčska vyhňa, kolárske dielňa, krčma, stajňa furmanských koní a mlyn s valchou. Život liptovských zemanov predstavuje jeden z najstarších kaštieľov v regióne, ktorý pôvodne krášlil obec Parížovce, a drevená zemianska kúria z Paludze. Pribylinský skanzen je pôsobivou kulisou aj javiskom kultúrnych podujatí, prehliadku spestrujú ukážky práce rozličných ľudových remeselníkov. Vyvrcholením letnej sezóny je populárna Nedeľa rodákov, pravidelné stretnutie ľudí z obcí zaplavených Liptovskou Marou.

Železnička od Čierneho Váhu

V zadnej časti areálu pribylinského skanzenu je expozícia predstavujúca Považskú lesnú železnicu. Je nostalgickou spomienkou na vláčiky, ktoré až do roku 1972 premávali z Kráľovej Lehoty cez Liptovskú Tepličku až pod svahy Kráľovej hole. Železnička slúžila najmä na prepravu dreva, ale využívali ju aj lesní robotníci a miestni obyvatelia. Niektoré vystavené autentické parné rušne občas na chvíľu ožijú v rámci praktických ukážok. Uvažuje sa o vybudovaní lokálnej trate v areáli skanzenu, dovolenkári na Liptove by určite privítali, keby ich historické vláčiky vozili aspoň po ústie Jamníckej a Račkovej doliny.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

By |2015-08-18T13:20:03+00:00jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|