Ľudia z hôr

Ľudia z hôr

Gorali

Gorali sú ľudia úzko spätí s horami, naučili sa žiť v chladnom a drsnom prostredí v susedstve Tatier. Predstavujú veľmi osobité a svojrázne etnikum obývajúce z pohľadu Slovenska za tatranské regióny, čiže územie na sever od Tatier, od Oravy cez poľské Podhalie až po Zamagurie. Goralské enklávy sú aj na Kysuciach, v Sliezku. Presídlením sa Gorali dostali aj do niektorých dedín slovenského vnútrozemia, napríklad do Liptovskej Lúžnej, Liptovskej Tepličky, Pohorelej a Lomu nad Rimavicou. Hlavným, ale nie jediným rozlišovacím znakom je Slovákom takmer nezrozumiteľné goralské nárečie. Príslušníkov tohto etnika však poľahky rozpoznáme podľa osobitých krojov, hudby a ľudových zvykov. Skvelou príležitosťou na poznávanie tradičnej goralskej ľudovej kultúry je návšteva goralských obcí, Ždiaru na Spiši alebo Zuberca na Orave. V oboch dedinách sa konajú folklórne slávnosti.

Ždiarsky kroj

Ždiarsky kroj je typickým predstaviteľom goralského ľudového odievania, ktoré využíva najmä dostupné domáce suroviny, ľan, ovčiu vlnu a kožušiny. Vďaka polohe Ždiaru na obchodnej ceste napredoval vývoj miestnych odevov rýchlejšie. Ždiarčania si mohli kupovať rozmanité dovozové materiály na dotvorenie detailov, ktoré ich kroj postupne odlíšili od chudobnejších goralských obcí. Ždiarski muži si zvyčajne obliekali portky – hrubé súkenné nohavice tkané z ovčej vlny, sukmany – biele alebo čierne haleny, kosule – plátenné košele zdobené drobnou výšivkou a typicky goralské serdoky – krátke kožušteky bez rukávov z baranej kožušiny zdobené nádhernými farebnými výšivkami s rastlinným motívmi. Dôležitým prvkom mužského odevu bol kapelus – tvrdý filcový klobúk s charakteristickým tvarom, zdobený najčastejšie orlím perom a mušličkami. Družbovia na svadbe mali klobúk zdobený okvetím z husích pier a farebných handričiek. Nesmel chýbať vybíjaný kožený opasok. Ženský kroj sa okrem sukne a košele skladal z kaboteka – živôtika ušitého z hrubého plátna a zdobeného širokými stuhami, filtrami, niekedy aj výšivkou, a zopasky – zdobenej čiernej alebo bielej zástery vyrobenej z podomácky farebného plátna a navlečenej na spodnú sukňu. Ženský kroj dopĺňal ešte opasok, golierik, koráliky a mašľa. Odievanie žien sa riadilo tým, či išlo o dievku, vydatú alebo starú ženu. Vydaté ženy si hlavu zdobili čepcom nasadeným vysoko na temene, ktorý podkladali okrúhlou podložkou, okolo ktorej si ovíjali vlasy. Čepiec krášlili farebné tkanice a filtre. Na nosenie vonku sa čepiec obväzoval šatkou, čím vznikla pre Ždiarčanky veľmi typická ozdoba hlavy. Okrem čiernych topánok alebo čižiem nosili Gorali typické doma vyrobené krpce z hnedej kože.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

Vytvoril | 2015-08-18T10:55:57+00:00 jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|0 Komentárov