Na hranici dvojich Tatier

/, Správy z Tatier/Na hranici dvojich Tatier

Na hranici dvojich Tatier

Kopské sedlá

Tatry sa členia na Západné a Východné. Názov Východné Tatry sa však veľmi neosvedčil a prakticky sa nepoužíva. Píše a hovorí sa o Vysokých a Belianskych Tatrách. Rozhranie medzi týmito na prvý pohľad odlišnými časťami pohoria je takmer priamočiare. Dôležitá orografická hranica, ktorá je zároveň geologickou hranicou, sleduje na juhovýchode Dolinu Kežmarskej Bielej vody, pokračuje Prednými Meďodolmi až do Kpského sedla. Za sedlom sa zvažuje do Zadných Meďodolov a dolným úsekom Javorovej doliny po Tatranskú Javorinu.
Na pomedzí Vysokých a Belianskych Tatier nie je jedno Kopské sedlo, ale až štyri. To hlavné, bez prívlastku v názve, je najnižším bodom východnej časť tatranského hlavného hrebeňa. Má nadmorskú výšku 1750 metrov. V hrebeni Belianskych Tatier niet hlbšieho sedla, a ak sa vydáme na opačnú stranu, musíme zdolať vyše tridsať kilometrov zubatého hlavného hrebeňa, aby sme sa ocitli v nižšom bode ako v Kopskom sedle. Týmto bodom je západotatranské Tomanovské sedlo 1686 m.n.m., ktoré oddeľuje od seba Liptovské Tatry a Červené vrchy. Ďalšie tri Kopské sedlá sú označené prívlstkami Vyšné, Zadné a Predné.

Od sedla k sedlu

Turistické chodníky na hraniciach Vysokých a Belianskych Tatier umožňujú turistom dostať sa na tri zo štyroch Kopských sediel. Predstavíme si ich od severu na juh. Ak ideme po náučnom chodníku Monkova dolina – Kopské sedlo od Širokého sedla, najprv dosiahneme Vyšné Kopské sedlo 1943 m.n.m.. Je nevýraznou priehybou medzi Hlúpym a malým zoskupením vápencových skál. Chodník sa ďalej zvažuje do hlavného Kopského sedla. Tu sa končí náučný chodník. Ďalej nás povedie turistický chodník označený modrými značkami, ktorý zľava míňa Zadné Kopské sedlo, Prednému Kopskému sedlu sa však nevyhýba, za ním pokračuje dolu do Doliny Bielych plies. Prechádzka po Kopských sedlách má mnoho atraktívnych atribútov, ponúka pestrú vysokohorskú kvetenu, permanentné výhľady a vysokú pravdepodobnosť, že zazrieme kamzíky, ktorým sa v tejto časti Tatier pomerne darí.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

Vytvoril | 2015-08-18T10:59:46+00:00 jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|0 Komentárov