Na streche Európy

/, Správy z Tatier/Na streche Európy

Na streche Európy

Tatranské potoky a rieky

Nielen Tatry, ale samotné Slovensko je strechou Európy. Jeho územím prechádza hlavné európske rozvodie, rieky tu pramenia a odtekajú preč. Väčšina vody smeruje na juh, aby sa v Dunaji dostala do Čierneho mora. Z oveľa menšej plochy sa voda chystá na dlhú púť do Baltského mora korytom poľskej Visly. Tatry sú najvyššou vežičkou veľkej európskej hydrologickej strechy, ktorá je väčšou stranou obrátená k Visle, menšou k Dunaju. Vodnaté tatranské horské bystriny sa ponáhľajú, aby svoju chladnú vodu čím skôr odovzdali okolitým kotlinám, brázdam a dolinám. V zime, keď sa voda drží v pohorí vo forme snehu, majú menej vody. O to viac zmohutnejú na jar, keď sa snehová pokrývka začne vo veľkom topiť. Veľkú silu ukazujú potoky po letných búrkach, ktorých je v Tatrách neúrekom. Vtedy z nich ide strach a hrozba skazy.
V tatranských dolinách pramenia tri významné rieky: Biely Váh, Poprad a Dunajec. Je zaujímavé, že pramene s ich menom by sme v Tatrách márne hľadali. Biely Váh dostáva svoje meno, až keď sa spoja dve zdrojnice pritekajúce z Važeckeja Furkotskej doliny. Podobne je na tom aj rieka Poprad. Aby sa tok mohol nazvať týmto menom, musia sa spojiť Hincov potok a potok Krúpa. Ich sútok sa nachádza v Mengusovskej doline, asi pol druha kilometra poníže Popradského plesa. Dunajec je najvýznamnejším tokom poľskej časti tatranského regiónu. Podobne ako Váh a Orava má dve „farebné“ odlišné zdrojnice. Ľavou zdrojnicou je Czarny Dunajec, ktorý sa tak nazýva až po sútoku Suchej Wody a Kirowej Wody, ležiacom mimo Tatier. Ani pre pravú zdrojnicu Dunajca sa nepoužíva názov Biaty Dunajec. Je nim až od sútoku Cichej Wody a Bystrej na území Zakopaného.

Hlavné Európske rozvodie

Významná hydrologická hranica oddeľujúca povodia Dunaja a Visly vstupuje na územie Tatier v chotári obce Štrba. Na širokom svahu nad Tatranskou Štrbou nie je všade celkom jasné, či voda steká na stranu Bieleho Váhu alebo Popradu. Západne od Štrbského plesa rozvodie stúpa na hrebeň Solísk. Na Hrubom vrchu sa stáča na východ a cez Kôprovský štít smeruje na Čubrinu. Tu sa hlavným európskym rozvodím stáva hlavný tatranský hrebeň. Opúšťa ho až na Volovci v Západných Tatrách, keď odbočí spolu so štátnou hranicou na severnú rázsochu Rákoňa. Na konci rázsochy sa zvažuje do Zubereckej brázdy, kde sa končí jeho tatranský úsek. Najvyšším bodom celého baltsko – čiernomorského úseku hlavného európskeho rozvodia je Hrubý vrch s nadmorskou výškou 2428 m.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

By | 2015-08-18T13:41:41+00:00 jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|0 Comments

About the Author: