Najstudenší kút Slovenska

/, Správy z Tatier/Najstudenší kút Slovenska

Najstudenší kút Slovenska

Tatranské podnebie

Tatry sú najvlhším a najchladnejším kútom Slovenska. Zodpovedá to tomu, že sú u nás najvyššie, s nadmorskou výškou totiž zvyčajne klesá teplota ovzdušia a stúpajú zrážky. Z vyše 80 meteorologických a klimatických staníc na Slovensku dosahuje najnižšiu priemernú teplotu Lomnicky štít. Môžeme ho označiť za „chladný pól Slovenska“. Podľa dlhodobých meraní je to mínus 3,8 stupňa Celzia, na porovnanie, v Poprade je uvedená priemerná hodnota o takmer 10 stupňov vyššia. Pre Lomnicky štít bol najchladnejší rok 1956 s priemernou ročnou teplotou mínus 5,2 stupňa Celzia.
Studené sú aj podtatranské regióny, v predpovediach počasia televízne rosničky často dodávajú vetu, najchladnejšie počasie možno očakávať na Orave, v Liptove a na Spiši. Neplatí to však o zrážkach, tu Tatry zohrávajú regionálne odlišnú úlohu. Sú takmer dva kilometre vysokou prírodnou prekážkou proti vlhkým vzduchovým hmotám, ktoré k nám zvyčajne prúdia od severu a severozápadu. Preto sú Orava a poľské Podhalie ležiace na náveternej strane tatranského masívu pomerne vlhké, zatiaľ čo na Spiš vrhajú Tatry takzvaný zrážkový tieň. Popradskej a Hornádskej kotline sa nedostáva toľko zrážok, koľko by im prislúchalo vzhľadom na nadmorskú výšku. Hoci Zakopané a Tatranská Lomnica ležia v približne rovnakej nadmorskej výške, v Zakopanom spadne za rok v priemere o 300 mm zrážok viac.

Ničiaca sila vetra

Podvečer 19. Novembra 2004 sa v Tatrách čertí ženili. Vonku to hvízdalo ako hádam nikdy predtým. Keď sa na druhý deň rozvidnelo, ukázal sa strašný obraz nesmiernej skazy. Krajina vyzerala ako po dopade meteoritu, bola zrazu holá, bez lesa. Obrovskú katastrofu, akú si v Tatrách nepamätajú ani najstarší pamätníci, spôsobila veterná smršť nevídanej sily. Vietor s rýchlosťou do 200 kilometrov za hodinu zničil všetko, čo mu stálo v ceste. Najmenej sa mu bránili smrekové porasty, ktoré pod náporom víchra padali ako zápalky. Prírodný živel besnil vyše štyroch hodín, za taký krátky čas pováľal stromy na ploche 12 000 hektárov, zabil dvoch ľudí a stovky lesných zvierat.
Tatranská príroda sa bude zo šoku spamätávať veľmi dlho. Prejdú 10 ročia, kým na plochách postihnutých kalamitou vzíde nový les. Dobrou správou je, že holiny už nie sú hnedé, zelenajú sa nasadenými stromčekmi a náletovými krovinami. V lete sfialovejú kobercovo kvitnúcou vrbovkou úzkolistou.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

By | 2015-08-18T13:41:12+00:00 jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|0 Comments

About the Author: