Obľúbená dolina Klimka Bachledu

/, Správy z Tatier/Obľúbená dolina Klimka Bachledu

Obľúbená dolina Klimka Bachledu

Temnosmrečinská dolina

Do odľahlej vysokotatranskej doliny pod Čubrinou s obľubou vodieval svojich klientov legendárny tatranský horský vodca Klimek Bachleda. Vedel, že v nej takmer naisto zazrú čriedu kamzíkov. Keď v roku 1887 robil sprievodcu poľskému básnikovi a milovníkovi Tatier Francziszkovi Nowickému na výlete do Temných smrečín, napočítali v jednej čriede takmer osemdesiat kusov. Za kamzíkmi sem chodili aj pytliaci, dolina bola často príčinou sporov medzi liptovskými a podhalianskymi pytliakmi, a neraz tiekla krv.
Podľa názvu Temnosmrečinskej doliny by sa dalo čakať, že je skrytá v tienistom smrekovom lese. Možno sem smrečiny v minulosti zasahovali, ale pastieri a uhliari sa v 19.storočí postarali o to, že sa o pár desiatok metrov znížila horná hranica lesa v Tatrách. Najmä kvôli lesnatosti Kôprovej doliny a jej odnoží si dal v tejto časti pohoria v roku 1880 postaviť poľovnícku chatu následník trónu Rudolf Habsburg. Drevený zrub korunného princa stál na Nefcerskej poľane. V roku 1909 vyhorel. V roku 1895 vznikla pričinením poľských turistov chata aj v Temných smrečinách, tiež ľahla popolom v roku 1924.
Do odľahlej Temnosmrečinskej doliny zavíta veľmi málo turistov. Možno by ich bolo viac. Keby vedeli, aký nádherný je tento stratený kút Vysokých Tatier. Prírodná scenéria, ktorá sa otvára zo západného brehu Nižného Temnosmrečinskeho plesa, určite patrí v Tatrách medzi najkrajšie a najfotogenickejšie. Hladinu jazera s rozlohou 12 hektárov obklopuje dokonalý skalný amfiteáter, z ktorého vytŕča ostrý hrot Čubriny 2378m.n.m..

Vajanského vodopád

Temnosmrečinsku dolinu oddeľuje od Kôprovej doliny skalný stupeň. V kosodrevine a granitových skalách sa belie pruh Vajanského vodopádu. Dosahuje výšku úctyhodných 30 metrov. Nesie meno slovenského spisovateľa Svetozára Hurbana Vajanského. Chodník vedúci do doliny sa vodopádu vyhýba, turistov však neukracuje o pekný výhľad naň.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

Vytvoril | 2015-08-18T13:43:58+00:00 jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|0 Komentárov