Osada pri naničhodnej mláke

/, Správy z Tatier/Osada pri naničhodnej mláke

Osada pri naničhodnej mláke

Štrbské pleso

V polovici 19.storočia štrbskí urbárnici vážne uvažovali nad tým, že pleso povyše svojej obce vypustia, aby mohli vo vyprázdnenej jame pásť dobytok a ovce. Dnes ich potomkovia zviedli dlhý súdny spor s mestom Vysoké Tatry, aby získali späť túto kedysi naničhodnú mláku. Nádherné horské jazero s najvyššie položenou tatranskou osadou je klenotom Tatier a vyhľadávaným turistickým cieľom, ktorý prináša vlastníkom nemalý zisk.
Štrbské pleso vzniklo v roku 1872 ako v poradí druhá tatranská turistická osada. O jej založenie sa zaslúžil statkár Jozef Szentiványi z Liptovského Jána. Bol jedným zo zakladajúcich členov Uhorského karpatského spolku a predvídal, že s Košicko-bohumínskou železnicou príde do Tatier turistický ošiaľ. Na juhovýchodnom brehu jazera dal postaviť prvý objekt budúcej osady. Ako vášnivý turista mal pochopenie pre milovníkov tatranskej prírody a svoju zrubovú chatku sprístupnil aj verejnosti. V roku 1875 dal povolenie na vybudovanie turistického objektu Uhorského karpatského spolku. Na jeho počesť stavbu nazvali Jozefovou chatou. Postupne sa osada rozrástla o ďalšie budovy, medzi nimi aj o letohrádky prominentov vrátane členov habsburskej cisárskej rodiny.
O svetovú slávu Štrbského Plesa sa postarali majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970. Osada vďaka nim dostala modernú infraštruktúru, obnovenú zubačku a viacero moderných hotelov. V ústi Mlynickej doliny vyrástol športový komplex s dvojicou lyžiarskych mostíkov a s lyžiarskym bežeckým štadiónom. Prezident Medzinárodnej lyžiarskej federácie sa pochvalne vyslovil o jeho kvalitách. Jeho vyjadrenie, že je ako zo sna, podnietilo názov Areál snov.

Kolísavé pleso

Na jar roku 2010 vystrašil verejnosť pokles hladiny Štrbského plesa až o 90 centimetrov. Také čosi sa vraj nestalo celých sto rokov. Do pôvodom ľadovcového jazera s rozlohou takmer 20 hektárov nevteká žiaden potok a okrem menších priesakov v morénovom vale nebadať ani žiadny koncentrovaný výtok. Keďže výška hladiny plesa je silne závislá od zrážok, za hlavného vinníka extrémneho poklesu sa považuje predchádzajúca suchá zima. Bez viny nie je ani človek. Nadmerným odberom vody na umelé zasnežovanie lyžiarskych svahov či stavebnou činnosťou na nestabilnom morénovom vale ovplyvňuje lokálny hydrologický režim. Leto roku 2010 bolo bohaté na zrážky, takže hladina Štrbského plesa sa našťastie vrátila do normálu.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

Vytvoril | 2018-03-05T16:20:41+00:00 jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|0 Komentárov