Pešo od žaby po váhu

/, Správy z Tatier/Pešo od žaby po váhu

Pešo od žaby po váhu

Doliny pod Rysmi

Až by sa bol realizoval prvý projekt tatranskej lanovky z roku 1895, teraz by sme sa pohodlne vyvážali až do sedla Váha pod vrcholom Rysov. Zubačka by nás doviezla zo Štrbského plesa k Žabím plesám, kde by sme presadli do lanovkových kabínok. Prednosť však dostal Lomnický štít, preto sa na Rysy chodieva peši. Slovenský variant výstupovej trasy predstavuje dve nad sebou ležiace ľadovcové dolinky. Nižšie položenú Kotlinu Žabích plies krášlia tri Žabie plesá. Na ostrovčeku najväčšieho z nich vidno zvláštnu skalu ponášajúcu sa na žabu. Podľa povesti je to kamenná ropucha strážiaca zlato ukryté kdesi pod jazerom.
Do vyššej Dolinky pod Váhou vedie chodník stúpajúci skalným prahom, na ktorom sú ťažšie miesta zabezpečené železnými reťazami. Nad isteným úsekom je umiestnená tabuľa oznamujúca, že prichodiaci práve vstupujú na územie Slobodného kráľovstva Rysov. O pohostinnosti jeho zakladateľov sa možno presvedčiť v povyše stojacej Chate pod Rysmi. Počas veľkej prestavby, ktorá sa začala v júni 2010, turistom slúži provizórny bufet. Chatu už vyše troch desaťročí vedie Viktor Beránek, ktorý sa o dobrú náladu vo vysokej nadmorskej výške stará vtipnými maličkosťami, donedávna tu stál recesistický bicykel čakajúci na blázna, ktorý by si ho požičal. Pobaví aj červený odtlačok Leninovej stopy z Rysov, poteší milé stretnutie s kozičkou Rózou. Chata pod Rysmi 2250 m.n.m. je najvyššie položenou chatou v Tatrách. Druhá v poradí Téryho chata leží o vyše dvesto metrov nižšie. Na dohľad od chaty je sedlo Váha 2340 m.n.m. z ktorého zas vidno vrchol Rysov. Skôr, ako sa naň vyberieme, máme príležitosť prehliadnuť si legendárnu stenu Galérie Gánku.

Galéria gánku

Zo sedla Váhy vidieť, prečo sa jeden z blízkych končiarov volá Gánok. V goralskom nárečí sa slovom ganek označuje veranda. Verandou tohto štítu je veľká sutinová rampa ukončená mohutnou skalnou stenou kolmo klesajúcou do Ťažkej doliny. Horolezci ju dobre poznajú pod názvom Galéria Gánku. V spleti komínov a pilierov členiacich stenu vedie tridsať horolezeckých ciest, niektoré z nich patrili v čase, keď boli po prvý raz zdolané, k vrcholom lezenia v Tatrách. Ako prví sa do obávanej steny odvážili Poliaci. Pre jedného z nich sa stala obávaná Galéria Gánku osudnou. Pokus o zimný prvovýstup sa 16.apríla 1933 skončil smrťou veľkej tatranskej legendy – Wincentyho Birkenmajera.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

By | 2018-03-05T16:20:40+00:00 jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|0 Comments

About the Author: