Po zubatom a kľukatom ostrí

/, Správy z Tatier/Po zubatom a kľukatom ostrí

Po zubatom a kľukatom ostrí

Hlavný hrebeň Tatier

Tatry sú pásmové pohorie s jednotným hlavným hrebeňom, ktorý sa ťahá v rovnobežkovom smere. Hrebeň je „bojiskom“, územím, o ktoré „súperia“ protiľahlé potoky. Zatláčaním rozvodia na stranu erózne slabšieho toku došlo k skľukateniu hlavného hrebeňa, ktorý akoby bol poskladaný z mnohých na seba nadväzujúcich esíčok. Najkrajnejšie body hlavného hrebeňa Tatier sú od seba vzdialené vzdušnou čiarou 45km, pričom skutočná dĺžka hrebeňa je 75km.
Hlavný hrebeň Západných Tatier je dlhý 35km. Najvyšším vrchom hrebeňa je Baníkov (2178 mnm.). Jeho prechod je bezpochyby najkrajším, ale aj najťažším turistickým podujatím v slovenských pohoriach. V letnej sezóne je sprístupnená jeho podstatná časť na západe od Hutianskeho po Pyšné sedlo a na východe od Temniaka po Ľaliové sedlo. Poprechádzať sa či skôr poštverať sa po 26km dlhom hlavnom hrebeni Vysokých Tatier je výsadou horolezcov. Výnimkou sú len krátke fragmenty hrebeňa, najzápadnejší úsek od Ľaliového sedla po Svinicu, výstupová trasa na Rysy zo sedla Váha, na Východnú Vysokú z Poľského hrebeňa a na Jahňací štít z Kolového priechodu. Prístup na hlavný hrebeň Vysokých Tatier je možný aj v miestach niekoľkých ďalších sediel (Hladké sedlo, Prielom, Sedielko, Kopské sedlo). Hlavný hrebeň Belianskych Tatier dlhý 14km nenadväzuje priamo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier, je naň kolmý a vytvára sriešku v písmene T.Povaha tohto úseku hrebeňa by umožňovala turistický prechod, ale prednosť dostala ochrana prírody, a tak jedinou možnosťou kontaktu s ním je Široké sedlo.

Vysokotatranská hrebeňovka

Prechod celým vysokotatranským hlavným hrebeňom takpovediac na jeden šup je veľmi náročné horolezecké podujatie. Deväť desiatka vrcholov s celkovým prevýšením 6300metrov, to je výzva len pre tých najlepších. Ako prvým sa to podarilo Poliakom Adamovi Górkovi v júli 1946. Prvý zimný prechod zvládli českí horolezci Miloš Matras a Jaromír Slezák v decembri 1953. Poľská výprava na čele s Janom Staszelom prešla v septembri 1955 celý tatranský hrebeň vrátane Belianskych a Západných Tatier, zimný variant úplnej hrebeňovky uskutočnila v roku 1970 česko-slovenská horolezecká výprava. Jej vedúci Pavol Pochylý prišiel hrebeňovke takpovediac na chuť a podnikol dobrodružný sólový prechod v extrémnych zimných podmienkach.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

By |2015-08-18T13:23:05+00:00jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|