Pod krivánskymi baňami

/, Správy z Tatier/Pod krivánskymi baňami

Pod krivánskymi baňami

Podbanské

Územie na pomedzí Západných a Vysokých Tatier bolo voľakedy kráľovským majetkom. V Tichej a Kôprovej doline pracovali baníci, aby výnosy z ťažby rúd napĺňali panovníkovu pokladnicu. Prvých vyslal pod Kriváň Žigmund Luxemburský, lebo hľadal zdroje na zaplatenie veľkých dlhov. O tatranské rudné bohatstvo sa zaujímal aj Matej Korvin a prví Habsburgovci na uhorskom tróne. Nebolo však zvlášť veľké, kutajúci baníci sa museli posúvať do čoraz vzdialenejších a nedostupnejších lokalít. Najvyššie štôlne vznikli takmer na Kriváni, len 50 metrov pod vrcholom vyhĺbili do skaly štôlňu Terézia. Podľa povesti ich odtiaľ vyhnal hnev strážcu pokladov, ktorý im pohrozil, že zaplaví vodou celý Liptov, ak mu naďalej budú buchotom krompáčov a kladív rušiť spánok. Možno sa baníci naozaj zľakli namosúreného ducha Kriváňa, no skôr odišli preto, lebo žiadne veľké ložiská rúd nenašli.
Liptovskí haviari z baní na Grúniku si vybudovali príbytky na blízkej poľane nazývanej Podbaňami. Boli základom budúcej tatranskej osady Podbanské. V roku 1871 vznikla na pravom brehu Belej štátna horáreň s dvomi mastnosťami vyčlenenými na prenocovanie turistov. Využívali ich prví návštevníci dovtedy takmer na známej časti Tatier. Rozvoj Podbanského dlho hatilo zlé spojenie so svetom. Až v roku 1957 postavili cestu z Prybiliny a rok pred svetovým lyžiarskym šampionátom v roku 1970 sa osada vďaka novému úseku Cesty slobody konečne spojila so Štrbským Plesom. Veľkorysý plán výstavby moderného turistického centra s hotelmi, penziónmi, obchodným domom, galériou, športovými objektmi, kabínkovou lanovkou na Hlinu sa nerealizovali. Podbanské si zachovalo pôvodný komorný charakter nekompaktného sídla s nádherným výhľadom na Kriváň. V zástavbe prevažujú chaty a penzióny, výnimkou sú len hotely Permon a Kriváň.

Chodník spálených chát

Podbanské a Štrbské pleso nespája len rušná Cesta slobody, medzi osadami vedie aj turistický chodník začlenený do Tatranskej magistrály. Trasa prechádza cez dnes zanedbanú turistickú bázu Tri studničky. Lepšie časy prežívala, keď tu ešte stála Chata kapitána Rašu. V marci 1999 ju zničil požiar. Aj jej predchodkyňa Važecká chata zhorela, v roku 1944 ju počas bojov s partizánmi vypálili nemeckí vojaci. Chodník magistrály prechádza popri Jamskom plese. Na juhovýchodnom brehu v roku 1936 vybudovali Krivánsku chatu. Aj jej existenciu v roku 1943 ukončil požiar, ktorý spôsobili ubytované deti mládežníckej fašistickej organizácie Hitlerjugend evakuované z bombardovaných nemeckých miest.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

By |2015-08-18T13:23:57+00:00jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|