Serpentínami k najkrajšej panoráme

/, Správy z Tatier/Serpentínami k najkrajšej panoráme

Serpentínami k najkrajšej panoráme

Ostrva

Pri pohľade na Ostrvu od Popradského plesa sa niekomu možno zatočí hlava, nie však preto, že by šlo o jeden z najvyšších tatranských končiarov, naopak, v rebríčku podľa výšky ďaleko vzadu. Ohurujúci je západný svah, do ktorého je vykreslená kľukatá krivka turistického chodníka. Turisti musia absolvovať celkovo 32 serpentín, aby sa dostali do Sedla pod Ostrvou, ležiaceho o takmer pol kilometra vyššie ako zelenkavá hladina Popradského plesa. Chodník začlenený do Tatranskej magistrály je vďaka dlhým serpentínam pohodlný, výstup navyše spríjemňuje permanentný výhľad na Popradské pleso a okolité štíty. Aj s prestávkami na rozhliadnutie to priemerne zdatný turista zvládne približne za hodinu.
Zo širokého Sedla pod Ostrvou je to na Ostrvu iba na skok. Nevysoký vrch na konci rázsochy Končistej s nadmorskou výškou 1984 metrov prevyšuje sedlo iba o 18 metrov. Na oblom vrchole je množstvo kamenných mužíkov, pyramídok z kamenia, ktorého je tu nadostač. Ostrva je bezpochyby jedným z najkrajších vyhliadkových miest v celých Tatrách. Otvára sa tu ohromujúca panoráma s dolinami a štítmi západnej časti Vysokých Tatier. Z Ostrvy je najlepší výhľad na Mengusovskú dolinu aj s jej odnožami. Odtiaľto sa v plnej kráse predstavuje koruna Tatier Vysoká a zaujímavý je aj opačný smer pohľadu do Popradskej kotliny a na Štrbské pleso.

Štít s nákovkou

Najvyšším štítom rázsochy, ktorá na Popradskom Ľadovom štíte vybieha z hlavného hrebeňa na juh, je Končistá. Nadmorskou výškou 2535 metrov patrí tomuto končiaru 17.miesto. Na vrchol nevedie žiaden turistický chodník. Pomerne jednoduchý výstup, avšak iba s horským vodcom, má pozurohodné ukončenie. Na vrchole je ťažko dostupný skalný útvar nazývaný Nákovka. Do jeho blízkosti sa ľudia dostali už pomerne dávno, ale najstarší záznam vyštveraní sa na Nákovku je až z roku 1891. Podarilo sa to inžinierovi krompašských železiarní Viktorovi Lorencovi.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

By | 2015-08-18T13:22:26+00:00 jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|0 Comments

About the Author: