Skanzen plný života

/, Správy z Tatier/Skanzen plný života

Skanzen plný života

Múzeum Oravskej dediny v Zuberci

V zubereckom skanzene sa stále čosi deje. Na jar tu slávia oravskú Veľkú noc, stavajú máje. V lete predvádzajú prácu včelárov, plátenníkov a iných ľudových remeselníkov, v júli sa tu koná remeselnícky jarmok, v auguste sa skanzen stáva súčasťou Podroháčskych folklórnych slávností. V septembri sa ním nesie krásny zvuk gájd na festivale Gajdovačka. V novembri, na Svätú Alžbetu, oslavujú patrónku miestneho kostola. Od Vianoc až do jari sem návštevníkov láka atraktívna večerná prehliadka pri svetle lampášov. Takmer každý víkend v skanzene hrá ľudová muzika alebo je pripravený iný folklórny program. Vďaka agilným správcom nie je oravský skanzen pri Zuberci len mŕtvou muzeálnou expozíciou.
Múzeum oravskej dediny na poľane Brestová pri Zuberci otvorili v roku 1975 ako v poradí tretí skanzen na Slovensku. Do nádherného prírodného prostredia v podhorí Roháčov premiestnili z rôznych oravských dedín vyše 50 hodnotných ľudových stavieb. V areáli s rozlohou 8 hektárov vytvorili päť expozičných celkov tak, aby spoločne vytvorili typickú oravskú dedinu z 19.storočia. Na Dolnooravskom rínku z Vyšného Kubína, zvonicu zo Záskalia a remeselnícky dom z Veličnej. Hornooravská ulica je rozložená popri potoku, reprezentuje bývanie v poddanských a zemianskych dedinách založených na valašskom práve. Je tu plátennícka kúria zo Štefanova, usadlosť šoltýsa z Vasiľova či richtársky dom z Rabčíc. Celok Goralské lazy ukazuje, ako bývali valasi na lazoch na svahoch Beskýd v oblasti Novote a Oravskej Lesnej. Kostol sv. Alžbety, ktorý pôvodne stál v Zábreží, vznikol v 15. Storočí a patrí medzi najstaršie drevené kostoly na Slovensku. Na ľavom brehu Studeného potoka stojí vodný mlyn s valchou, dnes ako Krčma u mlynára.

Podroháčske folklórne slávnosti

Najstarší folklórny festival na Orave je presne taký starý ako Múzeum oravskej dediny. Koná sa v amfiteátri na Brestovej pri Zuberci od roku 1975. Skanzen je neoddeliteľnou súčasťou festivalu, dejiskom mnohých jeho podujatí. Spočiatku sa program zameriaval na ľudovú kultúru a tradície Goralov z Oravy, Zamaguria a Poľska. Dnes je výber účinkujúcich pestrejší, nechýbajú folklórne súbory z iných slovenských regiónov i zo zahraničia. Na festivale predvádzajú svoju tvorbu aj rozliční ľudoví remeselníci.

By | 2015-08-18T13:20:30+00:00 jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|0 Comments

About the Author: