Strojca krásy tatranskej prírody

/, Správy z Tatier/Strojca krásy tatranskej prírody

Strojca krásy tatranskej prírody

Kriváň

Aj keď je Kriváň naozaj krivý, teší sa mimoriadnej obľube Slovákov. Podľa povesti ho skrivila nebeská dopravná nehoda. V siedmy deň stvorenia sveta si Boh sadol a pozeral na svoje dielo. Videlo sa mu, že čosi chýba. Vyslal preto svojho najšikovnejšieho anjela, aby ešte po svete rozhodil za vrece prírodných krás. Keď nebeský posol priletel k vysokým štítom, podcenil výšku krajného končiara a zavadil o jeho vrchol krídlom. Končiar sa ohol a zostal krivý, preto dnes nosí meno Kriváň. Pri tejto nehode sa anjelovi roztrhlo vrece. Na skalné vrchy sa vysypali lesy, lúky, jazerá, bystriny a vodopád, do horskej krajiny svište, kamzíky, medvede, rysy a mnohé ďalšie zvieratá. Pohorie, ktoré neskôr ľudia nazvali Tatrami, tak dostalo viac prírodných krás ako iné kúty sveta. Vlastne za to môže Kriváň.
Prvý človek, ktorý sa rozhliadol z krivého vrcholu Kriváňa, bol asi povolaním baník. Jeho meno sa v historických análoch neuvádza. Poznáme však identitu banského podnikateľa a kňaza Jonáša Andreja Czirbesa zo Spišskej Novej Vsi, ktorý o svojom pamätnom výstupe v auguste 1722 zanechal písomné svedectvo. Týka sa kontroly haviarov dolujúcich rudu v blízkosti vrcholu. V roku 1840 sa na Kriváň vyštveral saský kráľ Fridrich August 2., sprevádzaný liptovskou šľachtou. Na jeho počesť na vrchole umiestnili pompézny liatinový pomník v tvare obelisku so znakom Saska a pozlátenou korunkou navrchu. V roku 1856 ho poškodil blesk, zvyšok sa stal predmetom vandalstva. Podľa policajnej správy panslávi z okolia zbavili pomník korunky, a čo zostalo, zhodili do priepasti v roku 1861 účastníci národnej vychádzky. Na Kriváň vedú dve výstupové trasy, jedna z Troch studničiek a druhá od Jamského plesa. Obe sa spájajú v sutinovom Krivánskom žľabe. Na vrchole víta turistov drevený dvojramenný kríž a, samozrejme, impozantný kruhový pohľad.

Národný vrch

Kriváň je prinajmenšom od čias Ľudovíta Štúra národným vrchom Slovákov. Skupina národovcov, medzi ktorými nechýbal samotný Štúr, vyjadrila svoj vrúcny vzťah k tomuto štítu výstupom na vrchol počas pamätnej národnej vychádzky, ktorá sa konala 16.augusta 1841. V roku martinského memoranda, teda v roku 1861, sa odštartovala tradícia národných výstupov na Kriváň, ktoré majú pevné miesto v letnom pláne tatranských turistických podujatí. O popularite tohto tatranského štítu svedčí aj to, že je vyobrazený na euro minciach nominálnej hodnoty 1,2 a 5 centov.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

By | 2015-08-18T11:00:11+00:00 jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|0 Comments

About the Author: