Tatry a more

Tatry a more

Tatranské plesá

Parafrázujúc novelu Ernesta Hemingwaya, sme túto stať nazvali Tatry a more, presnejšie by bolo plesá a more. Ktovie, prečo si kedysi ľudia mysleli, že moria a horské jazerá v tatranských dolinách sú navzájom spojené cez podzemie. Udivujúce je, že nad tým vážne uvažovali aj seriózni vedátori. V roku 1751 sa vybrala do Tatier Cisárska mineralogická komisia s nezvyčajnou úlohou zistiť, či sa na miestnych horských jazerách prejavuje príliv a odliv. Bláznivú hypotézu živili rozličné fámy, napríklad, že na breh Zeleného plesa voda vyplavila trosky plachetnice. Kúsky námornej lode, údajne vylovené z Morského oka, dokonca vystavovali v Kráľovskom paláci vo Varšave.
Dnes už nikto nepochybuje, že na vzniku tatranských plies sa podieľali ľadovce. Keď sa na konci poslednej ľadovej doby roztopili, v priehlbinách zostala voda, a vytvorili sa tak jazerá. Preto o plesách hovoríme, že sú ľadovcové, aj keď sa v nich pôvodná voda z ľadovcov celkom vymenila za zrážkovú. Údaje o počte plies v Tatrách sa rôznia, nepresnosť vyplýva z toho, že časť jazier má len občasnú existenciu. Stálych je vyše 120, z toho je asi stovka na území Vysokých Tatier. Zaujímavý je údaj o tom, že všetky spolu zaberajú rozlohu iba 3 km2. Najväčšími plesami príroda obdarovala poľské Tatry, najväčšie slovenské jazero, Veľké Hincovo pleso (20,08 ha), je podľa rozlohy až štvrté. Prvenstvo drží Morské oko v Doline Rybiego Potoku s rozlohou 13,93 ha. V západných Tatrách sa nachádza asi 20 zväčša malých plies, hladina najväčšieho Prvého Roháčskeho plesa má rozlohu 2,22 ha.

Nezvratný osud tatranských plies

Zlou správou je, že tatranské plesá postupne zanikajú, zasypáva ich sutina, alebo sa pomaly vypĺňajú zeminou či rašelinou. Dobrou správou je, že súčasne ľudské pokolenia sa toho nedožijú.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

By |2015-08-18T13:40:48+00:00jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|