Tichá dolina nebola vždy tichá

/, Správy z Tatier/Tichá dolina nebola vždy tichá

Tichá dolina nebola vždy tichá

Tichá dolina

Len málo turistov zavíta do dlhočiznej Tichej doliny, takže je hodna svojho mena. Takmer pravouhlý ohyb pod Červenými vrchmi izoluje jej hornú časť od okolitého sveta. Majestátne ticho tu ruší iba ručanie jeleňa či občasné svišťanie ostrého horského vetra. Najdlhšia tatranská dolina však nebola vždy tichá. V minulosti tu vládol čulý hospodársky ruch, ozývali sa údery sekier drevorubačov a uhliarov, cingot čakanov a kladív baníkov či hľadačov pokladov, hlasy spiežovcov a pasúcich sa oviec a dobytka. Dolina dostala meno podľa Tichého potoka, ktorý ňou preteká na tatranské pomery až príliš pokojne a ticho. Dolina meria 14 kilometrov, strmšia je len horná tretina, zvyšné dve tretiny sú veľmi mierne, na dolnom osemkilometrovom úseku potok prekonáva výškový rozdiel iba 250 metrov, čo je v Tatrách dosť málo.
V zime často počuť, ako sa Tichou dolinou šíri zvláštny rachot, aký vzniká pri páde lavíny. Nikde v Tatrách nepadá toľko lavín ako práve tu, môžu za to zväčša hladké svahy hôľnych vrchov, po ktorých sa sneh ľahko kĺže. Lavínové dráhy vidno na každom kroku po oboch stranách, zaevidovali ich až 91. V roku 1924 sa na strane Ľaliového sedla zrútila lavína, ktorá holila les a kosodrevinu na svahu v šírke štyroch kilometrov. V extrémnom roku 1956 v Tichej doline zaznamenali pád 29 lavín. Preto je dolina v zime pre turistov uzavretá. V novembri 2004 lesné porasty v dolnej časti doliny silne poškodila pamätná veterná smršť.

Liptovské kopy

Tichá dolina veľkým oblúkom obopína Liptovské kopy. Z jednej strany je prevažne hôľny masív, v najvýchodnejšej časti Západných Tatier ohraničený Kôprovou dolinou. Jeho kompaktnosť narúša niekoľko malých dolín, niektoré z nich zdedili názvy z čias, keď sa tu vo veľkom vykonávala banská činnosť. Na strane Kôprovej doliny leží Turkova dolina pomenovaná po rodine z Hýb, ktorá podnikala v baníctve. Do Tichej doliny ústi Špania dolina. Meno jej dali baníci pochádzajúci z rovnomennej obce pri Banskej Bystrici, aby im pripomínala rodný kraj Starohorských vrchov. Na holiach Liptovských kôp boli v minulosti rozľahlé pasienky pre ovce a dobytok. Názov Kobylovej doliny na severozápadnom okraji masívu napovedá, že sa v nej kedysi pásli kone.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

By | 2015-08-18T13:44:58+00:00 jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|0 Comments

About the Author: