V obkľúčení javorov

/, Správy z Tatier/V obkľúčení javorov

V obkľúčení javorov

Javorova dolina

Javor sa teší veľkej obľube nielen v Kanade, náležite si ho uctili aj na severe Tatier. Tento krásny listnáč, ktorému sa na Slovensku dobre darí najmä v skalnatých oblastiach, býval v Tatrách početnejšou súčasťou lesov, ako je dnes. Odvodeniny slova „javor“ sa hojne rozšírili v tunajšom názvosloví, prischli hlavnej doline, viacerým z jej odnoží, potoku, štítom, vežiam, hrebeňom i plesám. Z tatranskej prírody sa „javorové“ názvy prenášali aj na objekty vytvorené človekom. Tak sa osada v ústi Javorovej doliny stala Javorinou a tamojší veľkostatok dostal prívlastok javorinský. Krátko po prvej svetovej vojne sa dokonca časť pohoria medzi Bielovodskou dolinou a Belianskymi Tatrami nazývala Javorínske Tatry. Javory sa časom z nádhernej doliny na severnej strane Tatier takmer vytratili. Zhoreli v milieroch uhliarov alebo v hutách a hámroch javorinských železiarní založených vtedajšími zemepánmi Horváthovcami v roku 1759. Masívne klčovanie javorových porastov zastavil až knieža Hohenlohe.
Javorová dolina má atribúty, ktoré priťahujú najmä milovníkov neporušenej vysokohorskej prírody. DO dlhej tatranskej doliny sa zatúla len hŕstka turistov, ktorým neprekáža zdĺhavá chôdza, veľké prevýšenie a absencia turistických zariadení, ako sú chaty, bufety a lanovky. Cesta, ktorá sa vyššie zužuje na chodník, stúpa lesom bez zjavných známok poškodenia víchricou či kôrovcami. S pribúdajúcou nadmorskou výškou je čoraz bližšie mohutná skalná hradba hrebeňa Javorových veží, ktoré akoby svojou žulovou silou odkláňali dolinu na východ. Namáhavý záverečný úsek výstupu Zadnou Javorovou dolinou vrcholí v Sedielku. Z najvyššie položeného tatranského sedla sa môžeme vrátiť do Javorovej doliny alebo pokračovať do Malej studenej doliny.

Namiesto zlata meď

V 17. A 18. Storočí zažila Javorová dolina zlatú horúčku. Podnietili ju fámy o bájnych pokladoch, krajom sa šírili povesti o jazere naplnenom zlatom, ktoré niekde v Ľadovej doline strážia obrie žaby. Namiesto zlatého jazera sa našli v doline len obmedzené zásoby striebra, medenej a železnej rudy. Meď sa ťažila najmä v bočnej doline Zadné Meďodoly. V baniach pod Kopským sedlom sa údajne zastavoval chýrny kamaldulský mních Cypriána z Červeného Kláštora, ktorý chodieval na svahy Belianskych Tatier hľadať rastlinky do svojho herbára. Chabé zásoby rúd sa rýchlo vyťažili a banská činnosť ustala. Baníkov časom vystriedali pastieri oviec a dobytka, v Zadných Meďodoloch sa ešte po prvej svetovej vojne páslo takmer tritisíc oviec.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

Vytvoril | 2015-08-18T10:58:22+00:00 jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|0 Komentárov