V poľsku to vyššie nejde

/, Správy z Tatier/V poľsku to vyššie nejde

V poľsku to vyššie nejde

Rysy

Ak by slovensko-poľská štátna hranica viedla vo vrcholovej časti Rysov trochu inak, mohli mať Poliaci najvyšší bod svojej krajiny o štyri metre vyššie. Hraničná čiara sa však lomí do pravého uhla na prostrednom vrchole s nadmorskou výškou 2499 metrov. Najvyšší bod s výškou 2503 metrov nad morom je celý na slovenskej strane. Pre úplnosť ešte uvedieme, že tretí, juhovýchodný vrchol má výšku 2473 metrov nad morom.
V masíve Rysov určite nestretneme mačkovitú šelmu s týmto názvom. Štít dostal meno podľa nápadnej šikmej ryhy, ktorú vidno z Doliny Rybiego Potoku. Gorali majú pre ryhy slovo rysy. Viac podobných čarbancov majú susedné Malé Rysy. Na vrchol Rysov ako prvý vyliezol Eduard Blásy v roku 1840, správu o tom však poskytol až o 43 rokov neskôr na stránkach časopisu Tatra-Vídek. Z mladíka Blásyho sa časom stal uznávaný Tatranec, preto jeho ctitelia v roku 1890 na vrchole Rysov umiestnili mramorovú dosku na jeho pamiatku. Vtedy bol dva roky po smrti.
Na Rysy sa dá vystúpiť dvomi výstupovými trasami. Slovenská trasa vedie okolo Žabích plies,Chatu pod Rysmi a cez sedlo Váha. Aj poľský variant pôvodne smeroval do tohto sedla, ale zo strany Ťažkej doliny. Od roku 1886 sa využíva trasa od Morského oka, ktorá je na problémových miestach zabezpečená reťazami.

Štít priťahuje osobnosti

Rysy s titulom najvyššieho poľského štítu priťahovali známe osobnosti. V roku 1899 sa z vrcholu rozhliadol svetovo najslávnejší manželský pár z radov vedcov Pierre Curie. Vodca svetového proletariátu Vladimír Iľjič Lenin si emigráciu v poľskom Podhaľi spestroval turistikou. V auguste 1913 absolvoval túru na Rysy, čo neskôr dosť významne ovplyvnilo návštevnosť tohto končiara. Náhodný výskyt ruského revolucionára v Tatrách využili československí komunisti na propagandu. Od roku 1956 sa uprostred leta organizovali masové výstupy mládeže na Rysy, vtedy sa vrchol obsypal stovkami, ba tisíckami turistov. Podstatne komornejšie výstupy sa konajú po novembri 1989, Lenin sa však na nich už nespomína.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

By |2015-08-18T13:27:50+00:00jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|