Východný strážca Tatier

/, Správy z Tatier/Východný strážca Tatier

Východný strážca Tatier

Jahňací štít

Jahňací štít v najvýchodnejšej časti Vysokých Tatier nevyniká výškou. V prvej stovke najvyšších tatranských štítov by sme ho márne hľadali. A predsa na ňom stálo oveľa viac turistov ako na okolitých, podstatne vyšších končiaroch, s výnimkou Lomnického štítu, kam vedie lanovka. Jahňací štít patrí medzi hŕstku „vyvolených“, na ktoré vedú turistické chodníky, a navyše je od Chaty pri Zelenom plese vzdialený len asi dve hodiny chôdze. Vrchol pekného kužeľovitého štítu ponúka zaujímavý výhľad na Vysoké aj Belianske Tatry. Pohľad na vyšších vysokotatranských susedov vzbudzuje v pozorovateľovi dojem, že sa nachádza v predsunutej pevnôstke postavenej pred mohutnou hradbou hlavnej pevnosti. Belianske Tatry na opačnej strane sú o čosi nižšie, neveľký výškový rozdiel voči ich najvyšším vrchom sa v dôsledku odstupu opticky stráca. Do objektívu fotoaparátu, ktorý ani nemusí byť veľmi široký, sa pohodlne zmestí celý hrebeň tohto najvýchodnejšieho tatranského masívu.
Na Jahňací štít možno vystúpiť turistickým chodníkom vybudovaným tesne pred prvou svetovou vojnou. Jeho stavitelia zhruba dodržali trasu prvého známeho úspešného výstupu Angličana Róberta Townsona z roku 1793. Výlet sa začína zostra. Prakticky od Chaty pri Zelenom plese chodník bez pomoci serpentín prekonáva strmý prah visutej Červenej dolinky. Prístup do Kolového priechodu na hlavnom hrebeni uľahčujúcu železné reťaze. Na vrchole Jahňacieho štítu sa putovanie po stopách britského prírodovedca a lekára končí. Townsonov sprievodca, chýrny lovec kamzíkov Hans Gross, zvolil zostupovú trasu vedúcu opačnou stranou, severovýchodným hrebeňom do Kopského sedla. Dnes turisti túto možnosť nemajú, z vrcholu sa musia vrátiť späť rovnakou cestou. V zime je Jahňací štít prakticky nedostupný

Kamzíčie štíty

Aj keď spišskí pastieri kedysi pásli stáda oviec na všelijakých extrémnych miestach, na skalnatom Jahňacom štíte by sme sa s nimi určite nestretli. Ten, kto dal vrchu meno, teda nemal na mysli mladú ovečku. Skôr je to reflexia na to, že sa tu vo veľkom poľovalo na kamzíky, a mláďa kamzíka bolo pre lovcov a pytliakov jahňaťom. Ani susedný Kozí štít nemá nič spoločné s kozou domácou či s kozorožcom, ktorého dal v tatrách pokusne vypustiť knieža Hohenlohe. Opäť ide o symbol Tatier, o kamzíka.

Zdroj: Divy Tatier, J.Lacika, Vydalo vydavateľstvo Ikar,a.s. Bratislava 2011

By |2015-08-18T10:57:56+00:00jún 8th, 2015|Divy tatier, Správy z Tatier|